Na margo - Lužickosrbské varovanie

   (MM)
29.8.2001
Lužickí Srbi, vyše 50-tisícová komunita žijúca v desiatkach dedín na území nemeckého Saska, je jediným slovanským národom, ktorý nemá vlastný štátny útvar. Ani ho nežiadajú a nebojujú oň. Chcú len možnosť zachovať si svoju národnú identitu, ktorá je podľa nich v súčasnosti značne ohrozená.

Od začiatku školského roku, ktorý sa v Sasku začal už 6. augusta, okupujú budovu školy v obci Crostwitz rodičia tamojších žiakov, čím reagujú na rozhodnutie saského ministerstva školstva neotvoriť v škole s lužickosrbským vyučovacím jazykom tohto roku piatu triedu, ktorá tu predstavuje prvú triedu gymnázia. Jej zrušenie by znamenalo fakticky začiatok konca lužickosrbskej strednej školy v Crostwitzi, pretože by toto zariadenie v priebehu niekoľkých rokov zmizlo pre nedostatok žiakov. Oficiálnym zdôvodnením pre zrušenie triedy je, že namiesto 20 žiakov sa do nej nahlásilo iba 17 a trieda tak vraj nie je z ekonomického hľadiska rentabilná.

Necitlivo rozhodujúci úradníci argumentujú tým, že žiaci môžu navštevovať inú školu s lužickosrbským vyučovacím jazykom v prijateľnej vzdialenosti. Zväz Lužických Srbov Domowina však namieta, že ide o viac ako o spomínanú triedu. Tá sa zatvára nie kvôli tomu, že by Lužickí Srbi nechceli navštevovať školu, ale v dôsledku nesprávnej národnostnej politiky nemeckej vlády. Známy lužickosrbský spisovateľ Jurij Brězan pripomína: "Už Bismarck sa rozhodol zrušiť malé lužickosrbské školy a vytvoril väčšie, v ktorých bol podiel lužickosrbských detí menší. Nacisti zas vytvorili škôlky, v ktorých deti germanizovali. V čase NDR vydalo Honeckerovo ministerstvo nariadenie, ktoré zakazovalo vyučovať hlavné predmety v lužickej srbštine. Zámer germanizácie bol utajený, ale zrejmý."

Koncom minulého týždňa tamojší hlavný súd v Budyšíne (Bautzen) zamietol sťažnosť obce Crostwitz proti rozhodnutiu ministerstva, no Lužickí Srbi sa nevzdávajú a obrátili sa aj na vyššie miesta. Kancelár Gerhard Schröder im v odpovedi na žiadosť o zásah z jeho strany odkázal, že ide o záležitosť Saska. Člen česko-lužického spolku Radek Mikula však tvrdí, že "školy sú síce v kompetencii saského ministra školstva, ale Nemecko je viazané medzinárodnými zákonmi na ochranu práv menšín". Občianska neposlušnosť Lužických Srbov proti plaziacej sa asimilácii má nesporne širší dopad ako sa zdá. Necitlivý prístup vyšších orgánov k právam menšín môže neskôr prerásť v prezieravý a asimilačný postoj aj k právam menších národov v zjednocujúcej sa Európe.

Niektoré krajiny nás rady kritizujú v otázke národnostnej politiky, no pred vlastným prahom si nezametú. Riadia sa všetky členské štáty Rady Európy dôsledne rámcovou zmluvou o ochrane práv národných menšín a Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov? Český publicista Jaroslav Jirů v MF Dnes pred týždňom pripomenul: "Etnické čistky majú mnoho foriem, niektoré sú veľmi hrubé a násilné, iné zdanlivo civilizované, jemnejšie, ale dlhodobo veľmi efektívne. Môžu začať práve zatváraním tried ..."

Tatiana Hagarová, Spoločonsko-politický týždenník Slovo, 29.8.2001

Názory čtenářů

zde se můžete k tématu vyjádřit nebo reagovat na názory jiných lidí...

 přidat komentář 

  • Prízemnosť tejto asimilácie (Anonym)
    05.11.2007 15:20:32
    Treba si uvedomit, že Lužickí Srbi sú posledným pozostatkom kedysi rozsiahleho slovanského osídlenia východnej časti Nemecka. Rieka Labe tvorila prirodzenú hranicu medzi Slovanmi a Germánmi. Žilo tam viacero slovanských kmeňov medzi nimi najznámejší boli Drevanskí Polabania, ktorí však definitívne vymreli už v 17. storočí. Taktiež Rujana, bola osídlená výlučne Slovanmi.
    Títo Slovania nevymreli doslova ale vymizli práve tak ako teraz miznú Lužickí Srbi, asimilujú sa, stávajú sa súčasťou nemeckého národa.
    Myslím si, že Nemci sa myšlienky "vyčistenia" svojho územia od slovanského živlu nikdy nevzdajú, ibaže prechádzajú od barbarských foriem asimilácie k formám pokryteckejším, no rovnako odsúdeniahodným.
    Drevanských Polabanov asimilovali prostredníctvom zákazu používania drevanského jazyka (za neuposlúchnutie hrozil hrdelný trest)ale predovšetkým cestou oficiálnou, takpovediac "kupovaním", či presnejšie korumpovaním polabskej šľachty, ktorá prijímajúc nemčinu stávala sa "nasledovania hodným" príkladom aj pre svojich slovanských poddaných.
    Lužickým Srbom dnes nik nevyhráža smrťou (pevne dúfam, že nie) za používanie ich rodnej reči, no zatváranie škôl prinesie, nesporne, podobný efekt.
    Je smutné, ak sa krajina, ktorá sa ešte nedávno hrdila titulom jednej z najvyspelejších ekonomík sveta obáva drobnej slovanskej minority žijúcej na jej území a pokúša sa ju exterminovať tak prízemným spôsobom, akým je práve zatváranie lužických škôl.
    • RE: Prízemnosť tejto asimilácie (Anonym)
      19.01.2008 18:30:28
      Ja tiež nesúhlasím s tým aby ktorýkoľvek národ pomocou všemožných prostriedkov, či už násilných, ekonomických alebo iných, nútil rôzne menšiny vzdať sa vlastnej menšinovej identity v prospech tej väčšinovej. V Európe predsa máme proti takýmto činom konkrétne páky. Nežijeme predsa v Číne, kde sa nie je kam s takýmito záležitosťami obrátiť. Ako to už v našom svete chodí už od nepamäti, za všetko treba bojovať a bez boja za svoje práva bude každý pohltený väčšinou, ktorá na to má vždy tie pravé dôvody, aby tých menších mohla pohltiť. Treba ísť svojou cestou a ak stretneme ne tejto ceste slabších, treba im pomáhať.