Treba si uvedomit, že Lužickí Srbi sú posledným pozostatkom kedysi rozsiahleho slovanského osídlenia východnej časti Nemecka. Rieka Labe tvorila prirodzenú hranicu medzi Slovanmi a Germánmi. Žilo tam viacero slovanských kmeňov medzi nimi najznámejší boli Drevanskí Polabania, ktorí však definitívne vymreli už v 17. storočí. Taktiež Rujana, bola osídlená výlučne Slovanmi.
Títo Slovania nevymreli doslova ale vymizli práve tak ako teraz miznú Lužickí Srbi, asimilujú sa, stávajú sa súčasťou nemeckého národa.
Myslím si, že Nemci sa myšlienky "vyčistenia" svojho územia od slovanského živlu nikdy nevzdajú, ibaže prechádzajú od barbarských foriem asimilácie k formám pokryteckejším, no rovnako odsúdeniahodným.
Drevanských Polabanov asimilovali prostredníctvom zákazu používania drevanského jazyka (za neuposlúchnutie hrozil hrdelný trest)ale predovšetkým cestou oficiálnou, takpovediac "kupovaním", či presnejšie korumpovaním polabskej šľachty, ktorá prijímajúc nemčinu stávala sa "nasledovania hodným" príkladom aj pre svojich slovanských poddaných.
Lužickým Srbom dnes nik nevyhráža smrťou (pevne dúfam, že nie) za používanie ich rodnej reči, no zatváranie škôl prinesie, nesporne, podobný efekt.
Je smutné, ak sa krajina, ktorá sa ešte nedávno hrdila titulom jednej z najvyspelejších ekonomík sveta obáva drobnej slovanskej minority žijúcej na jej území a pokúša sa ju exterminovať tak prízemným spôsobom, akým je práve zatváranie lužických škôl.